Dokonalý vzťah – existuje?

dokonaly-partnersky-vztah-psychologicka-zdenka-nemethova-260x260

Dokážeme byť pragmatickí v pracovnej oblasti, s nadhľadom pristupujeme ku konfliktom na pracovisku, či mimo neho, ale keď sa jedná o lásku a vzťah, dilemy prichádzajú aj u toho najväčšieho skeptika.

Kde je hranica medzi rozumom a citom, ako si vo vzťahu udržať iskru a najmä, čo je tajomstvo šťastných a harmonických párov? Psychologička Zdenka Némethová z manželskej poradne 2Therapy nám pootvorila dvere do sveta partnerských vzťahov.

 

Začínať treba od seba

Na problémy i radosti v partnerskom živote sa nedá nazerať celkom zo všeobecného uhla pohľadu. To, čo vyhovuje jednému, môže byť pre druhého problémom. Avšak je v našej ľudskej prirodzenosti hľadať odpovede na otázky a vzťah je občas skutočne jednou veľkou záhadou. Vkladáme doňho lásku i opateru, očakávame pozornosť a dôveru a nie vždy sú naše potreby splnené podľa očakávania.

„Na jednej strane šťastný vzťah záleží od individuálnych potrieb jednotlivcov, ale isté princípy harmonického spolužitia tam sú. Keď ich dodržiavame, pomáhame budovať, zveľaďovať partnerstvo a spríjemňovať si tak život. Jedným z dôležitých princípov je začínať vo vzťahu vždy od seba. Znamená to najskôr vedieť, čo očakávam od svojho partnera, aké aspekty sú dôležité pre mňa osobne, čo ma urobí šťastným, šťastnou.

Poznať sa je v tomto prípade naozaj kľúčové, pretože fakt, že dané očakávania u seba nepozorujem neznamená, že ich nemám. Naopak, naše potreby sú vo vzťahu prítomné, často však podvedome očakávam, že ich partner bude plniť. Keď harmónia nenastane a partner sa chová úplne naopak, ako by žena chcela, nastáva u nej nespokojnosť, smútok, či frustrácia.

Treba si však uvedomiť, že ak sa partner nespráva podľa našich očakávaní, neznamená to, že ma nemá rád. Keď my sami nevieme posúdiť, čo je pre nás dôležité, ako to môže vedieť iný človek? Na toto vo vzťahoch zabúdame,“ hovorí psychologička Zdenka Némethová.

Ako túto priepasť prekonať?

Nachádza sa jednoducho v nás, alebo je cestou sebapoznávania možné ju odstrániť?

„Jedným zo základných princípov je učiť sa s láskou hovoriť svojmu partnerovi o svojich potrebách. Keď používame slovné spojenie „s láskou“, rozprávame o prístupe bez výčitiek. Svoje očakávania formulujeme konkrétne a namiesto obviňovania využívame osobný prístup, vychádzajúci odo mňa samého.

Napríklad, ak túžim po objatí, nezačnem hneď mužovi vyčítať, že o mňa stráca záujem, nevšíma si ma, nechce ma potúliť, ale radšej mu úprimne poviem, že potrebujem v tejto chvíli jeho objatie.“ Pokiaľ je prejav oslobodený od výčitiek a prvotného obviňovania, je druhá polovička omnoho náchylnejšia vyhovieť prianiam svojho partnera. Komunikácia sa stáva otvorenejšou, úprimnejšou a k hádke, ktorá visí vo vzduchu pri osočovaní a výčitkách, nemusí vôbec dôjsť. Vedieť si vypýtať, čo potrebujem a cítim, prináša obom vo vzťahu osoh a harmóniu.

Otvorená komunikácia je základom úspechu

Úprimnosť, dôvera a prijatie. Otvorená komunikácia je podľa psychologičky základom kvalitného vzťahu. „Keď so svojím partnerom dokážem hovoriť o čomkoľvek, nevynímajúc boľavé témy a viem, že k nemu môžem byť úprimná – bez strachu a hnevu, vtedy môžeme povedať, že ide o otvorenú komunikáciu.“

Žiaľ, tento predpoklad nie je vo vzťahu taký bežný, ako by bolo potrebné. Podľa štatistík má otvorenú komunikáciu menej ako 30% párov a Zdenka Némethová si myslí, že uvedené percento je ešte nižšie. „Keď sa cítim vo vzťahu byť tým druhým hodnotený, bráni mi to v úprimnosti. Príkladov k tomuto, veľmi častému prístupu, je množstvo.

Pokiaľ sa priznám, že sa mi niečo páči, alebo mi nevyhovuje, má ten druhý tendenciu danú informáciu posudzovať. To je správne, hlúpe, pekné, nepotrebné, malicherné a podobne.“ Spomenuté posudzovanie a neustále hodnotenie nielenže párom bráni v otvorenej komunikácii, ale spôsobuje aj množstvo hádok.

Samotná hádka pritom nie je prekážkou, ale musí ísť o konštruktívnu výmenu názorov. My však máme prevažne na mysli vnímať deštruktívnu stránku hádok, keď je účelom „zosadiť toho druhého z koňa“, či nad ním vyhrať. Potom sa stáva, že čím dlhšie takáto situácia trvá, tým viac zosádzame z koňa na striedačku jeden druhého. V podstate je jedno, kto na ňom nakoniec zostane sedieť, nikto predsa vyhrať nemôže, pretože vzťah sa týka oboch.“

Hádku by sme nemali vnímať ako niečo prvoplánovo nežiaduce a nevyhovujúce. Dokonca aj emocionálne výchylky, ktoré so sebou často prináša, môžu priniesť úžitok a byť na dobro veci. „Emócie pri výmene názorov nemusia znamenať deštruktívnosť. Konštruktívna hádka je vzájomne prospešná a napomáha otvorenej komunikácii práve vtedy, keď hovoríme presne to, čo si naozaj myslíme a cítime,“ vysvetľuje psychologička. „Často sa mylne domnievame, že ak nepovieme, čo si myslíme, partner si to domyslí. To je samozrejme, demagógia. Najdôležitejšie je teda naučiť sa hovoriť otvorene o svojich trápeniach, prianiach, radostiach i problémoch.“

Existuje dokonalosť?

Možno ste si všimli aj vy, že v dnešnej dobe každý túži po dokonalom vzťahu. Ideálny partnerský vzťah je cieľom, za ktorým bežia mnohé páry a keď zistia, že sa zmýlili, pomerne rýchlo zatvárajú jedny dvere a otvárajú hneď nové. Je táto honba za dokonalosťou vôbec zdravá a prirodzená, alebo je len dôsledkom neochoty na vzťahu ďalej a opakovane pracovať?

Psychologička Zdenka Némethová z manželskej poradne vysvetľuje, že „ľudia dnes majú skutočne tendenciu uniknúť od všetkého, čo je nepríjemné. A to platí aj pre vzťah. Fakt, že sa v partnerstve vyskytli problémy však nemusí znamenať, že je odsúdený k zániku. Mnoho ľudí je dnes na slovo „ideálny“ alergický. Môžeme si však položiť otázku prečo. Je dôvodom fakt, že on sám svoj vzťah za taký nepovažuje, alebo si podvedome uvedomuje, že by aj mohol byť, ale musel by preňho niečo urobiť?“

Je dôležité si uvedomiť, že ideálny vzťah neznamená, že ide o niečo nemenné. Vzťah je ako živá bytosť, neustále sa vyvíja a posúva. „Z môjho ponímania je ideálom situácia, keď si uvedomujeme svoje i partnerove potreby a aj keď ide o rozdielne, či opačné očakávania, dokážeme ich spoločne napĺňať.“

Pokiaľ ste doteraz považovali za dokonalú harmóniu totožnosť názorovú, záujmovú, či citovú, odhoďte svoj predsudok za hlavu. Dvaja ľudia nikdy nebudú rovnakí, nestane sa z nich identická bytosť, a tak na rozdielne pohľady a potreby skrátka treba byť pripravený. Vzájomný rešpekt, pochopenie a láska. To oni sú cestou k skutočnému šťastiu v partnerstve.

„Aj, keď sme rozdielni, v niečom možno aj protikladní, môžeme vytvoriť dokonalý celok. Ale ani tento celok sa nedá vnímať ako obrázok na stene. Harmónia nie je niečo statické, ale vyvíjajúce sa. Zmenám a posunom by sme sa mali prispôsobiť, aby sme neboli prekvapení, ak nám na dvere zaklope kríza. Lebo aj kríza je len dôsledok toho, že jeden z nás sa zmenil, možno posunul vpred.

A vtedy je vhodné vykročiť z dobre známej konformnej, či až rutinnej cesty a hľadať a nachádzať nové spôsoby a cesty k nášmu šťastiu.“ Psychologička Zdenka Némethová nám však predsa len prezradilo, čo spája šťastné vzťahy. Je to akýsi neopísateľný pocit, že sme v tom spolu. Problémy, ktoré prichádzajú nie sú len na ramenách jedného, ale stávajú sa dôležitými pre oboch. Vzájomný súzvuk pritom neodzrkadľuje identickosť pováh, či záujmov, ale skôr pocit, že tvoríte spoločnú jednotku, puto.

Na ceste za partnerským šťastím

Existujú predsa len konkrétne pomôcky, tipy, ktoré nám môžu byť dopomôcť naplniť harmóniu? Psychologička Zdenka Némethová vidí pri tejto otázke rozdielnosť medzi mužskými a ženskými očakávaniami.

„Sú isté, špecificky ženské a špecificky mužské potreby, ktoré je užitočné vzájomne sa naučiť vnímať, akceptovať a napĺňať. Napríklad pre mužov je veľmi dôležitý pokoj a pohoda. Pre ne sú schopní často obetovať aj svoj vlastný názor. Žena má pocit, že všetko je na jej pleciach a ani si neuvedomí, koľkokrát sa jej partner prispôsobil, len jej to nepovedal.

Muži sú skrátka citliví na neustále nároky žien, ich obviňovanie, organizovanie a následné výčitky. U žien zase dominuje potreba po pozornosti. Partnerky sa potrebujú cítiť dôležité a oceňované.

Rozkol medzi týmito dvoma základnými nárokmi prichádza napríklad v situácií, keď muž ide na pivo s kamarátmi a žena by práve vtedy potrebovala rozprávať sa s ním, túliť, stráviť spoločný čas vo dvojici. V týchto chvíľach sa žena často cíti nedôležitá, odvrhnutá mužom a muž má vtedy zase tendenciu utiecť, chrániť si svoje slobodné územie.“ Opäť však ide iba o problém vnímania a komunikácie.

Ak žena pochopí, čo muž potrebuje, čo je preňho prirodzené a partner zase začne rešpektovať ženskú prirodzenosť, vyhnú sa vzájomnému obviňovaniu a hádkam. „Často prichádzajú do poradne páry a obaja z partnerov majú pocit, že robia maximum, snažia sa, ale ten druhý to nevidí a nevie oceniť. A pritom, ak by si otvorene povedali, čo cítia, prišli by na to, že si myslia a túžia po tom istom. Stačí na to úprimnosť a rešpekt vzájomných odlišností. To je skutočné tajomstvo harmónie v partnerskom vzťahu.

Prevzaté z časopisu FIT Štýl, autor Diana Mašlejová

 

 

Komentáre